Kúpalisko Dolná Strehová
V letných mesiacoch ponúka návštevníkom oddych a osvieženie v piatich bazénoch, v ktorých sa teplota vody pohybuje v rozmedzí 26 - 36 °C. Areál kúpaliska ponúka široký výber stánkov s občerstvením a dve reštaurácie, zahŕňa aj autokemping, areál chatiek a parkovisko. Aktívny oddych zabezpečuje tenisový kurt a viaceré ihriská, na ktorých je možnosť hrať minigolf, futbal, volejbal a nohejbal.
1.detský bazén (pre deti do 6 rokov) rozmer 6,30x5,40x0,40m
2.detský bazén (pre deti do 15 rokov), rozmer 9,50x6,50x1,15m
3.sedací bazén (pre dospelých), rozmer 11,30x4,07x1,27m
4.rekreačný bazén (dvädsaťpäťka), rozmer 24,6x10,6x1,43m
5.plavecký bazén (päťdesiatka), rozmer 50x18x1,63m
Obec Dolná Strehová patrí medzi historicky významnejšie obce Novohradu. A tak tomu bolo i v minulosti. Dosvedčuje to aj jej názov odvodený od slova „streg“, čo znamená striehnuť, strážiť. Obec mala funkciu strážnej osady na zásekoch hraničnej rieky Ipeľ. Svedčí o tom aj názov jednej vyvýšeniny na južnej hranici strehovského chotára, ktorá sa dodnes volá Strážna hora (332 m n. m.) a je z nej dobrý výhľad na Ipeľ. Z toho je zrejmé, že obec existovala už vo veľkomoravskom období. Aj keď zásluhou J. Bárta a A. Petrovského-Šichmana sa Dolná Strehová dostala na zoznam mlado – paleolitických nálezísk, čiže osídlenie obce siaha až do obdobia spred 8000-10 000 rokov, prvá písomná zmienka pochádza z 12. decembra 1245. Hovorí o predaji pozemkov v obci, ktoré predáva istý Abba z rodu Hunt-Poznan, čo boli významné veľmožské rody Veľkej Moravy. Prvými historicky doloženými šľachtickými rodmi boli rody Ztreguaovcov (1251), potom Zechenovcov. Išlo zrejme o vetvu Huntovcov. V tejto dobe stál pri obci hrad. Pápežský desiatkový súpis ostrihomského arcibiskupstva z r. 1332 potvrdzuje, že Dolná Strehová patrila medzi neveľa novohradských obcí na území Slovenska, v ktorej bola zriadená farnosť s farárom. Od roku 1430 sa začína významná historická etapa obce, kedy sa stal František Madách vlastníkom Dolnej Strehovej, ktorú dostal spolu s erbom so znamením mýtického gryfa držiaceho v labách zlatú korunu, ako dar od kráľa Žigmunda. Strehová sa stala na 510 rokov sídlom rodu Madáchovcov – jedného z najstarších šľachtických rodov doložených na území Slovenska. Syn spomenutého Františka Madácha Ján vďaka svojej žene Detriche, dcére Jiskrovho veliteľa, bol ovplyvnený husitskou ideológiou, čo napomohlo šíreniu reformačných myšlienok. V r. 1524 bol v obci založený evanjelický cirkevný zbor, ktorý patril medzi prvé v Novohradskej župe.
26 rokov po bitke pri Moháči, kde turecká armáda rozdrvila uhorské vojsko na čele s Ľudovítom II. Jagelovským, sa v r. 1552 obnovili osmanské útoky v Uhorsku a Turci dobyli Šahy, Ďarmoty, Sečany ... . Z nich je len na skok do Strehovej, ktorú v tomto roku tiež vyplienili a Petra Madácha odvliekli do zajatia. Vrátil sa z neho až v r. 1585 a na popud svojho švagra Jána Rimaya, podľa iných zdrojov jeho otca Juraja Rimaya, prestúpil na evanjelickú vieru augsburského vyznania. Tým sa na základe pravidla Cuius regio, eius religio (koho pôda, toho náboženstvo – zásada prijatá po uzavretí náboženského mieru v Augsburgu v r. 1555), Strehová stala protestantskou obcou. V spomenutom období osmanskej nadvlády sa obec stala súčasťou sečianskeho sandžaku a namiesto Madáchovcov ju vlastnil oficier Ferhád bin Mohamed. Situácia sa zmenila až po odchode Turkov v r. 1594.
Pre obec je r. 1652 veľmi dôležitý, lebo v tom roku bol zbúraný pôvodne katolícky schátralý kostol a na tom istom mieste s použitím pôvodného kameňa postavili nový evanjelický kostol. Stál neďaleko starého, dnes už neexistujúceho, kaštieľa a na tú dobu mal pozoruhodné rozmery. Keďže v tých časoch plnili sakrálne stavby taktiež fortifikačnú funkciu, bol kostol obohnaný ochranným múrom so strieľňami, ktoré sa zachovali aj v bočných múroch kostola dodnes. Z vybavenia interiéru stojí za zmienku drevený vyrezávaný renesančný oltár s ťažiskovými stĺpmi a postrannými bočnými krídlami. Je v ňom osadených sedem olejomalieb s biblickými výjavmi. Druhou dominantou kostola je sedemregistrový organ pochádzajúci z r. 1753. V r. 1923 bola pristavaná nebývale vysoká veža, keďže pôvodná stavba vežu nemala.
Dolná Strehová od 17. storočia je neodmysliteľne spojená s menami viacerých literátov. Je pozoruhodné, že viacerí z nich patrili k príslušníkom Madáchovského rodu. Iní tu pôsobili ako kňazi a svojou literárnou činnosťou sa pevne začlenili do kontextu slovenskej literárnej histórie. Madáchovci odjakživa pripisovali vzdelanosti veľký význam, čo sa v 1. polovici 17. stor. prejavilo založením latinskej strednej školy. Vydržiaval ju práve člen strehovského šľachtického rodu Ján Madách. Na škole dokonca v r. 1693 študoval aj Matej Bel - Funtík, neskoršia „veľká ozdoba Uhorska“.
28. august 1758 priniesol do života obce a Madáchovcov veľké a ďalekosiahle zmeny. V obci vypukol požiar, ktorému padol za obeť kostol, fara, madáchovské stavenia a skoro celá dedina. Zadlženie pri obnovovaní, navyše neúroda v r. 1760 a podľa všetkého zlé hospodárenie vtedajšieho zemepána Jána Madácha, ktorý nečakane 12.3.1768 umrel, spôsobili, že vdova po Jánovi Madáchovi aj s malým synom Alexandrom bola veriteľmi vyhnaná z majetku. Smutnú situáciu nám potvrdzuje urbársky súpis vykonaný v Dolnej Strehovej v r. 1770, ktorý uvádza niekoľko mien zemepánov- Peter Révay, Juraj Baross, Daniel Tihány, Michal Fay, František Darvas, rodina Batsmegeyi a Peter Mikula- no meno Madáchovcov tu nefiguruje. Vdova po Jánovi sa s malým Alexandrom uchýlila k rodine v Malej Vieske a neskôr sa presťahovala do Vacova. Tútorom malého Alexandra sa stal biskup Migazzi a dal chlapca vyštudovať právo. Za 80 000 zlatých dokonca vyplatil veriteľov madáchovského majetku. V r. 1798 sa Alexander vracia späť do Strehovej a prestupuje na katolícku vieru. V r. 1799 zrenovoval kaštieľ a založil aj rodovú knižnicu. V r. 1811 dal postaviť kostol, faru, ba aj školu pre katolíkov. Tým bola obnovená farnosť v Strehovej.
V r. 1781 sa narodil otec najznámejšieho básnika Madáchovského rodu Imrich Madách, ktorý sobášom s Annou Majténiovou, zbožnou katolíčkou prísnych mravov, zveľadil rodový majetok na rozlohu 6000 katastrálnych jutár a dobudoval i nový kaštieľ, ktorý začal stavať ešte Peter Révay, jeden zo zemepánov spomínaných v urbárskom súpise z r. 1770.
21. januára 1823 sa narodil najznámejší člen madáchovského rodu Imre Madách, ktorý je autorom jedného z najväčších diel svetovej dramatickej literatúry, Tragédie človeka.
Aktívne sa zapojil aj do revolučných udalostí roku 1848, za čo ho v r. 1852 zatkli a bol väznený do augusta 1853. V meruôsmom roku sa narodil aj jeho syn Aladár. Jeho smrťou v r. 1908 vymiera rod Madáchovcov po meči. Po Aladárovej smrti jeho dcéra Flóra s manželom spravovali rodinný majetok z Budapešti a neskôr bol majetok rozpredaný.
Dvadsiate roky 20. stor. sú pre obec prelomové. Na rozpredávaný madáchovský majetok sa prisťahovávajú novousadlíci z okolia Detvy a Hriňovej, čím sa rozrastajú osady Prieloh, D. Bukovec a H. Bukovec. V r. 1921 bola v obci zriadená pošta s telegrafom a policajná stanica s piatimi četníkmi českej národnosti. Odvtedy sa na Strehovej používa prirovnanie „píše ako český žandár“. Vďaka nim bola v r. 1923 založená Telovýchovná jednota SOKOL a o rok neskôr už mala aj svoj stánok – Sokolovňu, ktorá bola postavená svojpomocne. V r. 1924 sa stalo viacej významných udalostí. Obec získala právo na konanie jarmokov šesťkrát do roka, bola prevedená telefonizácia obce so zapojením na Lučenec a Modrý Kameň a štátny autobus začal premávať trikrát týždenne do Lučenca. V r. 1926 zomrela manželka Aladára Madácha, posledná príslušníčka rodu žijúca v strehovskom kaštieli, Mária rod. Feketeová.
Najvýznamnejšia osobnosť medzivojnovej ČSR, T.G.Masaryk, poctil v r. 1932 Strehovú, keď sa prišiel pokloniť pamiatke Imre Madácha a na vybudovanie hrobky so sochou prispel sumou 50 000 korún. V r. 1936 previezli do spomínanej hrobky pozostatky Imre Madácha a jeho rodiny. Blížiaca sa hrozba II. sv. vojny spôsobila, že v r. 1937 sa začali v okolí obce budovať železobetónové bunkre a po Viedenskej arbitráži časť chotára pripadla Maďarsku, v obci bola zriadená finančná stráž a začal pracovať colný úrad.
Veľkou zmenou prešla obec v r. 1940, kedy úplne zanikol madáchovský majetok, bol celkom rozpredaný, a kaštieľ pripadol obci.
II. sv. vojna zasiahla do života obce viacerými udalosťami. Najprv sa niektorí chlapi zúčastnili ťaženia proti ZSSR. Neskôr sa v r. 1944 jedenásť občanov aktívne zapojilo do SNP, za čo Nemci po potlačení SNP zajali 6 Strehovčanov, ktorých odviedli do koncentračných táborov. 10. decembra toho roku vtrhli Nemci do obce. 9.1.1945 bola Strehová po 18-tich dňoch bojov oslobodená, pričom zahynulo aj 12 obyvateľov obce. Na základe Benešových dekrétov boli v r. 1946 z osady Horný Bukovec vysťahovaní občania nemeckej národnosti a ich majetok bol odovzdaný do správy obce. Po vojne sa život v obci začal pozvoľna dostávať do starých koľají, no diali sa aj dovtedy neslýchané veci. V r. 1947 bol do obce zavedený elektrický prúd, v budove kaštieľa zriadili detský útulok a bola zriadená Strojno–traktorová stanica, ktorá si o dva roky našla svoje miesto za obcou. Jedným z najväčších medzníkov novodobej histórie obce bolo navŕtanie termálneho prameňa s teplotou 36ºC v hĺbke 520 m. Stalo sa to v r. 1951 pri sondážnych geologických vrtoch zisťujúcich prítomnosť uhlia v okolí obce. Bol vybudovaný jeden bazén dnes známy ako detský. Rok na to v auguste bolo založené JRD, čo sa podobne ako v iných obciach nedialo tak idylicky, ako by si to vládna garnitúra priala.
Toho roku sa stihla zriadiť MŠ s celodennou starostlivosťou. Na prvé rozhlasové vysielanie miestneho rozhlasu si museli občania počkať do r. 1957. Vtedy sa začala aj výstavba tzv. rekreačného bazéna, ktorého otvorenie sa udialo v r. 1959, kedy bola elektrifikovaná osada Horný Bukovec.
Rok 1960 bol pre obec a celý jej chotár veľmi pestrý. Dedina sa stala po zlúčení okresov Modrý Kameň a Lučenec súčasťou lučenského okresu. V časti obce Háj bola prevedená elektrifikácia. V centre obce sa začalo s výstavbou novej budovy školy a bola vyasfaltovaná hlavná ulica. Uskutočnila sa aj výstavba vodovodu z Hriňovej a ropovodu Družba. Budovalo sa i v osadách. Dúbrava bola elektrifikovaná a občania z Dúbravy a Horného Bukovca vstúpili do JRD. Po roku sa podarilo dostavať novú budovu školy na území anglického parku v blízkosti madáchovského kaštieľa. V r. 1962 bola dokončená aj školská bytovka v blízkosti školy. Toho roku sa podarilo dokončiť výstavbu el. siete vysokého napätia medzi našou obcou a susednou Vieskou.
Rok 1964 sa niesol v znamení medzinárodných osláv 100. výročia smrti I. Madácha. Pri tejto príležitosti sa v priestoroch kaštieľa zriadila Madáchova izba a konala sa tu prvá výstava prezentujúca ucelený obraz o Madáchovom celoživotnom literárnom diele.
V druhej polovici 60-tych rokov pokračovala modernizácia obce, ale hlavne priľahlých osád. Za zmienku stojí okrem iného telefonizácia osád Dúbrava, Dolný a Horný Bukovec, výstavba asfaltovej komunikácie v osade Dúbrava a ulíc I. Madácha a Háj. Vzniká aj TJ Prameň (1967) a okres Veľký Krtíš (1968), v rámci ktorého bola Dolná Strehová zaradená medzi strediskové obce.
Sedemdesiate roky boli pre obec a jej okolie tiež bohaté na udalosti rôzneho charakteru. V r. 1972 sa začala výstavba IBV Rákytie, z ktorého sa postupom času stala najväčšia časť obce s najväčším počtom obyvateľov. O rok nato čakala našich družstevníkov veľká zmena – vzniklo PD Pokrok združujúce až 14 obcí od Červenian až po Muľu s výmerom okolo 7000 ha pôdy.
V tejto dekáde si polepšilo aj strehovské školstvo. Presne v jej polovici bola postavená druhá budova školy s telocvičňou. Ušlo sa aj strehovskému športu, od r. 1976 sa každoročne organizuje futbalový turnaj o pohár SNP- starostu. Novovzniknuté JRD Pokrok Závada si výrazne polepšilo, keď sa v r. 1977 podarilo uskutočniť výstavbu letiska a prístupovej komunikácie. Okrem ďalších modernizačných iniciatív a bytovej výstavby (výstavba 6-bytovky pri Kakatke) prebehla v r. 1979 výstavba požiarnej zbrojnice obce a parkoviska na kúpalisku.
V 80. rokoch pokračuje trend modernizácie obce a jej osád hneď od r. 1980, kedy bola dokončená 8-bytovka pre učiteľov a v areáli futbalového ihriska TJ Prameň sa postavili šatne. V nasledujúcom roku bola obec napojená na verejný vodovod.
Medzi väčšie stavebné projekty iste patrí výstavba plaveckého bazéna, tzv. olympijskej päťdesiatky v r. 1984. Vtedy bol tiež navŕtaný vrt HGDS1, čo výrazne skvalitnilo chod nášho strehovského kúpaliska. Výstavbou bol naplnený aj rok 1986, kedy bola dokončená výstavba miestnej komunikácie v IBV Rákytie, svojmu účelu začalo slúžiť aj nákupné stredisko s dvoma parkoviskami a začalo sa s výstavbou nového kultúrno-spoločenského strediska. Koncom 80. rokov vyrastá neďaleko letiska prečerpávacia stanica Benzinolu, ktorý si v obci v r. 1991 postavil aj 12- bytovku pre svojich zamestnancov. V tomto roku dochádza k dokončeniu výstavby komunikácií v nových lokalitách obce Za humnami, Pravička, Obchodná. V nasledujúcom roku pokračuje dobudovávanie infraštruktúrnych sietí na osadách Horný Bukovec (vodovod) a Prieloh (telefón). Obec tiež prijíma nové insígnie – erb, vlajku, pečať. V r. 1993 sa začalo s budovaním kanalizácie a ČOV v obci a STS-ka sa presťahovala do nových priestorov pri PD, čím sa jej doterajšie priestory v tesnej blízkosti TK mohli využiť v prospech jeho rozvoja. Po ôsmych rokoch výstavby sa v r. 1994 podarilo otvoriť novú budovu kultúrno-spoločenského strediska a do jeho priestorov sa sťahuje pošta, OcÚ, kaderníctvo a v r. 1995 aj zdravotné stredisko. Na rok 1995 pripadli aj oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Oslavovali aj športovci, keď sa náš rodák Pavel Ferenc stal juniorským majstrom sveta v kulturistike a v športovom areáli bola postavená krytá tribúna s kapacitou 200 miest. V r. 1998 bol postavený dom smútku na katolíckom cintoríne a vybudovala sa turistická ubytovňa na TK.
Príchod nového milénia nezastavil stavebný ruch v obci, čo potvrdzuje aj výstavba protipovodňovej hrádze na potoku Kakatka, dostavba obecnej kanalizácie v roku 2002, či vybudovanie nájomných bytov na budove kultúrno-spoločenského strediska formou nadstavby v r. 2003. V posledných rokoch pokračujú práce hlavne na skrášlení obce či už úpravou centra obce, alebo postupnou výstavbou chodníkov v obci.
Väčšou stavebnou iniciatívou sa môže pochváliť rok 2009, kedy bolo v športovom areáli postavené viacúčelové ihrisko s umelým povrchom a začala sa snáď najväčšia stavebná akcia s najvyššou finančnou dotáciou (300 mil. Sk) v celej histórii obce – s rekonštrukciou a prestavbou Termálneho kúpaliska, ktorého otvorenie, už v novom šate, pripadá na mesiac jún-júl roku 2011.
Strehová však prežila aj svoje čierne dni. Niekedy boli rany v živote obce silnejšie, inokedy slabšie, no na dlhý čas ovplyvnili život Dolnostrehovčanov.
Jednou z prvých zdokumentovaných katastrof bolo spustošenie celej obce Tatármi v r. 1285. Vypálili celú obec a mnohých obyvateľov zabili. O 267 rokov v r. 1552 sa ničivá tragédia zopakovala, len v réžii Turkov, ktorí takisto vypálili obec do tla, zbúrali kaštieľ a mnohých mužov a ženy odvliekli do zajatia a Strehovčania museli v tureckom područí žiť až do r. 1594, kedy Turci odišli. V r. 1708 Strehovú postihla morová rana, ktorá si vybrala obete aj z radov jej obyvateľov. O celé polstoročie 28. augusta 1758 postihol dedinu rozsiahly požiar a zničil ev. kostol, zhoreli staré matriky, vyhorela škola a bol zničený rodinný madáchovský kaštieľ.
Aj 1. sv. vojna si vybrala svoju daň a traja padlí zostali na európskych bojiskách. Počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1933 sa mnohí občania zadlžili a 14 občanov sa muselo vysťahovať do zahraničia.
Ešte v tom istom desaťročí v r. 1938 mnohým obyvateľom južnej časti chotára zhoršili životné podmienky, keď po Viedenskej arbitráži nastala úprava hraníc v prospech Maďarska a časť osady Prieloh pripadla Maďarsku. Jeho obyvatelia boli niekoľko rokov podrobení silnej maďarizácii. Po vyhlásení SNP v auguste 1944 sa ho aktívne zúčastnilo 11 občanov a po potlačení povstania Nemci zajali 6 Strehovčanov a odvliekli do koncentrákov. Vojna si vybrala svoju daň ešte raz. 9.1.1945 bola Strehová oslobodená, pričom zahynulo 12 občanov a veľa domov bolo poškodených.
Rok 1947 bol k občanom obce tiež krutý, keď Strehovú a jej okolie postihlo nevídané sucho. O desať rokov sa prírodný živel zase ozval v podobe silnej víchrice, ktorej podľahli aj tie najsilnejšie stromy v parku. V roku 1976 príroda zase ukázala svoju silu, keď v decembri obec zasiahla povodeň vyliatím Kakatky. Na 30 rokov si obec oddýchla od väčšieho nešťastia, ale v r. 2008 dala príroda o sebe vedieť, keď obec zasiahla silná búrka s krupobitím a poškodila mnoho striech.
Podľa príslovia nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch sa nešťastie pristavilo z času na čas aj v našej obci. Môžeme len dúfať, že sa to do budúcnosti nebude opakovať.
